Panická porucha

Pri panickej poruche ide o formu úzkosti so spontánnymi záchvatmi paniky. Útoky sa môžu vyskytnúť neočakávane alebo môžu byť vyvolané spúšťačom (strach, sociálne situácie, stres atď.). Opakované stavy veľmi intenzívnej úzkosti – paniky prichádzajú nepredvídateľne bez zjavnej príčiny. Záchvaty paniky zvyčajne dosiahnu najvyššiu úroveň intenzity do 10 minút a potom ustúpia.
Stavy sú sprevádzané telesnými príznakmi:
• búšenie srdca,
• potenie,
• triaška,
• sucho v ústach,
• ťažkosti s dýchaním,
• bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku,
• pocit roztraseného žalúdka,
• návaly tepla alebo chladu,
• pocity znecitlivenia alebo mravenčenia.
Tiež sa môžu dostaviť príznaky zmeny telesného a duševného stavu:
• pocit závrate,
• mdloby,
• nepokoj,
• točenie hlavy,
• pocit, že to čo sa deje je nereálne,
• strach zo straty kontroly, že sa „zbláznim“, zo straty vedomia, zo smrti.
Panické záchvaty začínajú v mysli a prejavujú sa aj fyzicky. Ľudia s panickými záchvatmi často strácajú spojenie so sebou aj s realitou a správajú sa zmätene a dezorientovane. V období akútneho stresu môže záchvat paniky stretnúť aspoň raz za život každého. Pokiaľ sa ale záchvaty objavujú častejšie alebo sa dokonca spájajú s konkrétnymi miestami či situáciami, ktorým má potom postihnutý tendenciu sa vyhýbať, môže sa jednať o spomínanú panickú poruchu. Určiť spúšťače a osvojiť si účinnú stratégiu zvládania pomôže spravidla kognitívna behaviorálna terapia. Môže to byť však aj iný typ psychoterapie alebo farmakoterapia. Farmakoterapiu môže naordinovať psychiater a zvyčajne sa jedná o anxiolytickú liečbu prostredníctvom antidepresív, anxiolytík, resp. ich kombinácia.
Ľudia s PD sa môžu vyhýbať situáciám a miestam, kde cítia, že môže dôjsť k záchvatu.
Ženy sú pravdepodobne postihnuté 2x viac ako muži.